Najlepší v oblasti – čo to spôsobilo a prečo si to myslím?
Všetko sa to začalo v roku 1968, keď som bol v ôsmom ročníku ZDŠ v Oravskej Lesnej. Tato pracoval v miestnej Tesle ako kurič.
V tom čase robotníci a vôbec zamestnanci podniku mali zľavu na výrobky daného podniku. Aj keď peňazí nazvyš nebolo (stavali sme dom), tato na Vianoce kúpil televízor. Veľmi sme sa potešili. Volal sa Marína a bol to pokrokový výrobok na tu dobu.
Bohužiaľ sa nevydaril. Bol hodne poruchový, a praktický každý mesiac sme ho vozili ( v zime na sánkach a v lete na vozíku) do opravy k jedinému elektrotechnickému inžinierovi v dedine. Vymenil nejakú súčiastku (napr. elektrónku), zaplatili sme 50 korún (na tie časy to bol veľký peniaz – chlieb stál 5,60 .- Kčs), a išli sme domov.
Keď sa takáto situácia viackrát opakovala, rozhodol som sa, že televízor budem opravovať sám. Kúpil som si dve knihy: ABC opravy televízorov a Servis televíznych prijímačov, ktoré mám doteraz. Začal som ich študovať a postupne som prenikal do tajov elektroniky.
Táto skutočnosť predznamenala, že po skončení základnej školy som sa prihlásil na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, odbor Rádioelektronicke zariadenia, ktorá sa otvárala v Tvrdošíne na Orave.
Keďže elektronické odborné dielne ešte neboli vybudované, na prax sme chodili do neďalekej Nižnej, kde bola Tesla (neskôr OTF).
Tu som získal od učiteľov a majstrov cenné skúsenosti a rady z princípov činnosti elektronických prvkov a opráv televíznych prijímačov.
Mojím koníčkom sa stala aj elektronika – popri knihe, hudbe a športe.
Po skončení priemyslovky v roku 1973 som sa prihlásil na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave.
V tom čase na Orave v Námestove otvárali ZVT (Závody výpočtovej techniky), ktoré boli zamerané na výrobu prvého riadiaceho počítača u nás ( RPP – 16).
Navrhol ho Prof. Plander s kolektívom, ktorý ma aj učil).
Neskôr sa tam vyrábali počítače rady SMEP ( Systém malých elektronických počítačov v RVHP).
Uvažoval som, že po skončení Elektrotechnickej fakulty, by som mohol nájsť uplatnenie v tomto podniku.
V treťom ročníku, keď sme si mali vybrať zameranie (špecializáciu), tak som sa dal Technickú kybernetiku a počítačové systémy.
Od ranného detstva som však chcel byť učiteľom.
Inšpirovalo ma k tomu to, že všetci moji strýkovia a tety boli učitelia na základnej, strednej alebo vysokej škole.
V štvrtom a piatom ročníku štúdia na technike sme mali možnosť tiež študovať na pedagogike a urobiť si Doplnkové pedagogické štúdium. Bolo to síce po sobotách a nedeliach,
Ale dalo sa to hravo zvládnuť.
Po skončení vysokej školy a jednoročnej vojenskej služby som v roku 1979 nastúpil ako učiteľ elektroniky a výpočtovej techniky na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú
v Liptovskom Hrádku.
Bolo tu tiež Školské výpočtové stredisko, ktoré viedol Ing. Habiňak, na veľmi dobrej úrovni.
Tu som pôsobil päť rokov, a potom sme sa presťahovali do Novej Bane.
Zamestnal som sa v Preglejke Žarnovica, ako vedúci výpočtového strediska a externe som učil na miestnej priemyslovke elektroniku a výpočtovú techniku.
V roku 1992 sa na Gymnáziu Františka Švantnera v Novej Bani otvárala informatika,
a tak som sa opäť ( na plný úväzok ) vrátil do školy a som tu doteraz.
Učiteľstvo informatiky beriem ako poslanie a elektroniku a počítače ako hobby.
Elektronike a servisu elektronických zariadení sa venujem viac ako 40 rokov
a učiteľstvu informatiky viac ako 30 rokov.
Nemyslím si však, že som v daných oblastiach najlepší, to nechávam na posúdenie iným. Stále je čo zlepšovať a učiť sa nové veci.
Na DVUi som sa prihlásil z viacerých dôvodov. V prvom rade to bola vidina nových poznatkov z oblasti informatiky, ďalej spoznať akademickú pôdu UMB v BB – čo sa učí
a aké sú nové trendy. No a v neposlednom rade aj finančné ohodnotenie – kredity.
V Novej Bani, 7.10.2010 Ing. Jozef Kurek – UMB KUREK 3CS2
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára