Blogy kolegov

Pozrel a prečítal som si blogy viacerých kolegov.
Komentáre som písal k dolu uvedeným:

1. Zaujal ma príspevok Jozefa Vargu, ktorý sa zaoberal detailným postupom vyhľadávania plazmového televízora. Tejto oblasti elektroniky sa tiež venujem už dlho.

http://jozefvarga.blogspot.com/2010/10/zadanie-w4-ke-vyhladavanie.html

2. Ingrid Mescanova ma zaujala navrhnutou aktivitou, ako by sa dala odučiť hodina informatiky s iniciatívou študentov. Vyskúšame.

http://mescanovai.blog.sk/detail-hodina-informatiky.html?

3. Na blogu Jara Kecera ma zaujal článok: "Aj učiteľ si môže splniť svoj sen."
Niečo podobné sa podarilo zrealizovať aj mne. Pred dvoma mesiacmi som si kúpil malé približovadlo
Renault Twingo.

http://jarokecer.blogspot.com/2010/10/aj-ucitel-si-moze-splnit-svoj-sen.html 

eTwinning

         eTwinning je program, ktorý podporuje elektronicky realizované projekty medzi školami EÚ.

Žiaci vyhľadávajú informácie, ktoré budú užitočné resp. by mohli použiť ich kolegovia z partnerských škôl.:

Postup pri realizácii

Prvý krok

Žiaci vymyslia otázky, ktoré odošlú žiakom partnerskej školy.

Druhý krok

Aby sa žiaci dopracovali k výsledkom, rozvinú odpovede na otázky 6 – 10, ktoré budú predmetom diskusie

Tretí krok

Žiaci pracujú v malých skupinách. Každá skupina rozpracúva vopred zadané otázky. Pre každú z nich žiaci vyhľadajú a napíšu kľúčové slová, ktoré budú použité vo vyhľadávačoch na internete.

 Štvrtý krok

Každé kľúčové slovo žiaci vyhľadajú na internete.

Piaty krok

Žiaci si preštudujú získané informácie a diskutujú o nich.

 Šiesty krok

Žiaci píšu úvahy (učiteľ rozhodne, či v skupinách alebo individuálne) a pokúšajú sa vyjadriť svoje myšlienky o diskutovaných problémoch a otázkach. Pre žiakov partnerskej školy to je vhodná príležitosť na spoluprácu pri písaní úvahy.

Výsledky realizácie

Žiaci spolupracujú pri realizovaní výskumu on-line, rozvíjajú si svoje zručnosti v oblasti písania a sú dobre pripravení na podobné aktivity a úlohy vo vzťahu k všeobecným cieľom realizácie programu partnerstvo škôl eTwinning.

UMB KUREK 3CS2 - esej

Najlepší v oblasti – čo to spôsobilo a prečo si to myslím?

            Všetko sa to začalo v roku 1968, keď som bol v ôsmom ročníku ZDŠ v Oravskej Lesnej. Tato pracoval v miestnej Tesle ako kurič.

V tom čase robotníci a vôbec zamestnanci podniku mali zľavu na výrobky daného podniku. Aj keď peňazí nazvyš nebolo (stavali sme dom), tato na Vianoce kúpil televízor. Veľmi sme sa potešili. Volal sa Marína a bol to pokrokový výrobok na tu dobu.

Bohužiaľ sa nevydaril. Bol hodne poruchový, a praktický každý mesiac sme ho vozili ( v zime na sánkach a v lete na vozíku) do opravy k jedinému elektrotechnickému inžinierovi v dedine. Vymenil nejakú súčiastku (napr. elektrónku), zaplatili sme 50 korún (na tie časy to bol veľký peniaz – chlieb stál 5,60 .- Kčs), a išli sme domov.

Keď sa takáto situácia viackrát opakovala, rozhodol som sa, že televízor budem opravovať sám. Kúpil som si dve knihy: ABC opravy televízorov a Servis televíznych prijímačov, ktoré mám doteraz. Začal som ich študovať a postupne som prenikal do tajov elektroniky.

            Táto skutočnosť predznamenala, že po skončení základnej školy som sa prihlásil na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, odbor Rádioelektronicke zariadenia, ktorá sa otvárala v Tvrdošíne na Orave.

Keďže elektronické odborné dielne ešte neboli vybudované, na prax sme chodili do neďalekej Nižnej, kde bola Tesla (neskôr OTF).

Tu som získal od učiteľov a majstrov cenné skúsenosti a rady z princípov činnosti elektronických prvkov  a opráv televíznych prijímačov.

Mojím koníčkom sa stala aj elektronika – popri knihe, hudbe a športe.

            Po skončení priemyslovky v roku 1973 som sa prihlásil na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave.

V tom čase na Orave v Námestove otvárali ZVT (Závody výpočtovej techniky), ktoré boli zamerané na výrobu prvého riadiaceho počítača u nás ( RPP – 16).

Navrhol ho Prof. Plander s kolektívom, ktorý ma aj učil).

Neskôr sa tam vyrábali počítače rady SMEP ( Systém malých elektronických počítačov v RVHP).

            Uvažoval som, že po skončení Elektrotechnickej fakulty, by som mohol nájsť uplatnenie v tomto podniku.

V treťom ročníku, keď sme si mali vybrať zameranie (špecializáciu), tak som sa dal Technickú kybernetiku a počítačové systémy.

            Od ranného detstva som však chcel byť učiteľom.

Inšpirovalo ma k tomu to, že všetci moji strýkovia a tety boli učitelia na základnej, strednej alebo vysokej škole.

            V štvrtom a piatom ročníku štúdia na technike sme mali možnosť tiež študovať na pedagogike a urobiť si Doplnkové pedagogické štúdium. Bolo to síce po sobotách a nedeliach,

Ale dalo sa to hravo zvládnuť.

            Po skončení vysokej školy a jednoročnej vojenskej služby som v roku 1979 nastúpil ako učiteľ elektroniky a výpočtovej techniky na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú

v Liptovskom Hrádku.

Bolo tu tiež Školské výpočtové stredisko, ktoré viedol Ing. Habiňak, na veľmi dobrej úrovni.

Tu som pôsobil päť rokov, a potom sme sa presťahovali do Novej Bane.

Zamestnal som sa v Preglejke Žarnovica, ako vedúci výpočtového strediska a externe som učil na miestnej priemyslovke elektroniku a výpočtovú techniku.

            V roku 1992 sa na Gymnáziu Františka Švantnera v Novej Bani otvárala informatika,

a tak som sa opäť ( na plný úväzok ) vrátil do školy a som tu doteraz.

Učiteľstvo informatiky beriem ako poslanie a elektroniku a počítače ako hobby.

            Elektronike a servisu elektronických zariadení sa venujem viac ako 40 rokov

a učiteľstvu informatiky viac ako 30 rokov.

            Nemyslím si  však, že som v daných oblastiach najlepší, to nechávam na posúdenie iným. Stále je čo zlepšovať a učiť sa nové veci.

Na DVUi som sa prihlásil z viacerých dôvodov. V prvom rade to bola vidina nových poznatkov z oblasti informatiky, ďalej spoznať akademickú pôdu UMB v BB – čo sa učí

a aké sú nové trendy. No a v neposlednom rade aj finančné ohodnotenie – kredity.

V Novej Bani, 7.10.2010                           Ing. Jozef Kurek – UMB KUREK 3CS2